Salvador Felipe Jacinto Dalí (1904 - 1989)

             Nech sa rozozvučia všetky zvony! Nech roľník hrdlačiaci na poli vystrie zhrbený chrbát ako olivovník, keď ho prestane pritískať k zemi neľútostný severák, podoprie si líce mozoľnatou dlaňou a vo vznešenej póze sa zamyslí nad nevysychajúcim tokom života...
             Hľa! Narodil sa Salvador Dalí. Vietor náhle stíchol a obloha sa vyjasnila. Stredozemné more sa upokojilo a od jeho hladkej priezračnej hladiny, ktorú zavše rozčerí skákajúca rybka s jagavými šupinami, sa odrážalo sedem slnečných lúčov. Určite ich nebolo viac, lebo Salvador Dalí ani nestál o väčší počet.
             Vonku panovalo nádherné počasie, keď starovekí Gréci a Feničania zakotvili v zálivoch Rosas a Ampurias, aby vyčistili pobrežie od nevzdelaných barbarov a založili civilizovanú spoločnosť. Potom osídlili Ampurdanskú pláň, najkrajší kút na celom svete, čím vlastne spečatili môj osud.
             Nech rybár v Cabo de Creus odhodí na dno člna pod odreté kolená veslá zmáčané vodou a na okamih zmeravie; nech vypľuje do mora zaslinený ohorok cigary, zotrie si rukávom slzu, ktorá sa mu dobrú štvrťhodinu leskla v kútiku oka, a zahľadí sa mojím smerom!
             A ty tiež, Narcis Monturiol, bystroumný syn Figuerasu, ktorý si vynašiel a zostrojil prvú ponorku! Zdvihni svoj zahmlený zrak ku mne a dobre sa mi prizri! Vari nič nevidíš? A čo vy ostatní? V dome na Ulici Narcisa Monturiola zaplakal novorodenec, ktorý sa zrodil z lásky svojich rodičov. Ach, vy nešťastníci! Dobre si zapamätajte, čo vám poviem! Nebude tak isto v deň mojej smrti!
             Takto opísal svoj príchod na svet samotný umelec vo svojej knihe Tajomný život Salvadora Dalího.

             Tento španielsky umelec, je považovaný za jedného z najpôsobivejších umelcov 20-tého storočia, nie len pre jeho maľby, ale tiež pre jeho výstredný charakter. Narodil sa v roku 1904 vo Figuerase v Španielsku 9 mesiacov po smrti jeho brata, ktorý sa tiež volal Salvador. Keď mal Dali 10 rokov začal maľovať. Keď mal 12 rokov, presťahoval sa k umeleckej rodine Pichotovcov. Ramon Pichots Daliho veľmi usmerňoval, aby si vyvíjal záujem o umeleckú tvorbu. Neskôr chodil do Muncipalskej školy kreslenia, kde dostal prvé formálne umelecké vzdelanie, naučil sa návrhárskemu umeniu, maľovaniu a ryteckému umeniu Senora Nuneza. V roku 1921 Dalího matka umrela. Rýchlo po jej smrti sa jeho otec oženil s jej sestrou.

             Kvôli faktu, že bol Dali ovplyvňovaný umeleckými smermi a štýlmi, Impresionizmus, Post-Impresionizmus a Futurizmus, bol prijatý do Akadémie Sana Ferdinanda v Madride. V roku 1926 ho vyhodili kvôli odmietnutiu podstúpiť skúšku z výtvarného umenia. Uvádzal, že fakulta nie je dostatočne kompetentná ho skúšať. Počas tohto obdobia preskúmal Kubizmus, Neoklasicizmus a Realizmus v jeho maľbách. Rok 1929 sa ukázal byt veľmi dôležitým pre Dalího. Vytvoril jeho prvý surrealisticky film, Andalúzsky pes, s jeho bývalým spolužiakom Luisom Bunuelom, vstupuje do Surrealistickej skupiny, a v júni sa stretol s Galou Eluardovou, manželkou Paula Eluarda, surrealistického básnika. Po čase sa stala jeho manželkou, jeho múzou, a ovplyvňovala ho v mnohých jeho maľbách. Iní inšpirujúci ľudia v Dalího živote boli: Picasso, Miro, architekt Guardi, a najmä Catalonska krajina.

             Surrealistická ideológia bola založená na Freudovej psychológií. Veľa z Dalího prace v 30-tych rokoch boli intagliové obrazy, ktoré sprevádzali Surrealistické knihy a časopisy. Práce sa nakláňali ku provokácií a „Paranoicko-kritickej metóde“, ktorú Dali definoval ako spontánny režim iracionálneho chápania založeného na interpretácií kritických associacií šialených javov. Oxfordský sprievodca umením to pripisuje k „pokusu o systematické použitie organizačnej sily, halucinačnej a obsesívnej skúsenosti so špeciálnym zdôraznením na mnohonásobnu figuráciu“. Dokonca aj Surrealistická skupina rozmýšľala o týchto prácach ako o risku a kontroverznosti. Časom, v roku 1934 sa Dali odtrhol od Surrealistickej skupiny kvôli jeho konfliktnému názoru na ich záväzok voči Marxistickým politikom a vytváraniu rituálov a dogmy.

             Požadoval úplnú voľnosť, a pociťoval, že ich cenzúra a politická motivácia zastiera jeho dômyselnosť.

             Dali a Gala ušli Nemeckej invázií Francúzska v roku 1940 a nasmerovali si to do USA, kde ostali do roku 1948. Počas väčšiny tohto času Dali získal medzinárodnú slávu investovaním do samo-propagovania cez televíziu, reklamy a publikácie. Ako jeden z najzvláštnejších umelcov 20-tého storočia, Dali pracoval v médiách, navrhoval klenoty, oblečenie a parfumy, pracoval tiež na animácií filmov Watla Disneyho, ktoré neboli nikdy dokončené. O tomto období hovorí ako o čase, keď tužil byť klasikom.

             Bombardovanie Hirošimy a Nagasaki vytvorilo veľký dojem na Dalího, vstúpil do jeho „Nukleárnej a Atómovej“ doby. S príchodom 50-tych rokov sa začal sústreďovať na náboženské témy. Od 60-tych rokov experimentuje s Pop a Op umením, tiež s Abstraktným expresionizmom, ktorý po čase kulminoval do stereskopických malieb a holografických obrazov 70-tych rokov. V skorých 50-tych rokoch vyvinul základy Nukleárneho mysticizmu.

             V roku 1970, sa Dali a Gala rozviedli a Dali jej dal hrad na Pubole. Navštevoval ju len s písanou pozvánkou. V roku 1982 Gala zomrela. Bez jeho múzy, Dali už nemal chuť vytvárať a robil len hŕstky malieb a výtlačkov. Pred smrťou v r. 1989, žil ako samotár v izbe priľahlej ku jeho Teatro-Museum. Teraz je pochovaný v jeho múzeu, obklopený jeho umením.