Andalúzky pes (Un Chien Andalou), 1929
Na tomto filme je zaujímavé úplne všetko. Od tvorcov, cez to, ako film vznikal, ako bol
prijatý, a samozrejme, ako ho vnímame my. Scenár k filmu bol napísaný počas týždňa.
Každý deň sa stretol Bunúel s Dalím a rozprávali si, čo sa im večer snívalo. Toto zapísali,
a potom z toho vylúčili všetko, čo sa dalo akýmkoľvek spôsobom interpretovať.
Film mal byť aj protestom proti meštiactvu, buržoázii, ktorú Bunúel tak nenávidel. Chcel
ich šokovať, zničiť ich estetické ideály, vmietnuť im do tváre svoje nenávisť, svoju nechuť
z nich. Stala sa však zaujímavá vec. Na prvom premietaní sa zišla hŕstka aristrokratov. Po
zhliadnutí filmu boli všetci, na Bunúelove zdesenie, úplne nadšení. Videli vo filme plno
symbolov, začali ho rôznymi spôsobmi intepretovať. Film sa stal medzi intelektuálmi hitom
cez noc. Pre Bunúela, ktorého túžbou bolo, aby všetci aristokrati tento film nenávideli to
muselo byť osobné zlyhanie.
Napriek tomu, že už vieme, že film sa nám interpretovať nepodarí, lebo ani sami autori ho
intepretovať nevedia, môžme sa o to vždy pokúsiť. Surrealizmus sa vždy snažil znázorňovať
podvedomie, krajinu na pomedzí sna a reality, ktorá ovplyvňuje naše konanie ale nedokážeme ju
zachytiť. Preto aj Un Chien d´Andalou je pre mňa skvelým znázornením snovej logiky, postavy
na seba berú rozdielne identity, ale stále su tie isté, prostredie sa mení v nelogických
strihoch, ale stále vieme, kde sa nachádzame. Postavy konajú nelogicky, ale vždy s jasnými
motiváciami.
A scéna, kde muž rozreže žiletkou žene oko, (mimochodom, je to kravské oko) je jedna z
najnaturalistickejších a najsilnejších scén v dejinách kinematografie, ktorá je zárukou toho,
že na tento film nezabudnete. Úžasný manifest surrealizmu.
Bližšie informácie o tomto filme nájdete na
IMDb.com
Zlatý vek (L'Âge d'or), 1930
Stiri žijú v skalách. Bandita, ktorý sa vyšplhal na jednu z týchto skál, uzrie skupinku
arcibiskupov, ktorí spievajú, usadení do kamenistej krajiny. Bandita beží oznámiť svojim
priateľom , že Mallorcania (čo sú arcibiskupobia) sú v ich tesnej blízkosti. Keď dorazí do
svojej chatrče, nájde svojich priateľov v podivnom stave ochablosti a skľúčenosti. Všetci
sa chopia zbraní a vychádzajú, až na najmladšieho, ktorý už ani nemôže vstať. Dajú sa na
pochod medzi skalami; jeden po druhom však strácajú silu a padajú na zem. A tu sa v beznádeji
zrúti aj vodca banditov. Z miesta, kde leží, počuje hukot mora a vidí Mallorcanov, ktorí sú
teraz v podobe kostier rozviati medzi balvanmi.
Na tomto starom a pustom mieste pristane ohromná námorná výprava. Skladá sa z farárov,
vojenských osôb, mníšiek, ministrov a rôznych ľudí v civile. Všetci zamieria k miestu, kde
spočívajú pozostatky Mallorcanov. Po vzore hodnostárov, kráčajúcich v čele sprievodu, vzdáva
poctu kostrám aj dav.
Ide o to, založiť cisársky Rím. Pri kladení základného kameňa odvracia pozornosť prenikavý
krik. Pár krokov odtiaľ, v blate, zvádzajú muž a žena milostný zápas. Sú od seba odtrhnutí.
Muža zbijú a odvedú policajti.
Tento muž a táto žena sa stanú hlavnými predstaviteľmi filmu. Vďaka listine, prezrádzajúce
jeho vysoké postavenie a dôležité humanitárne a vlastenecké poslanie zverené mu vládou,
je mužovi skoro vrátená sloboda. Od tohto okamihu smeruje jeho všetka aktivita k láske behom
nedokončenej milostnej scény, ovládanej dlhou neukojenou vášňou, je hrdina odvolaný k telefónu
práve tou vysoko postavenou osobou, ktorá mu zverila zodpovednosť za zmienené humanitárne
poslanie. Minister ho obviňuje. Keďže zanedbal svoju úlohu, zahynuli tisíce starcov a detí.
Hrdina príjme toto obvinenie s nevôľou, ďalej nepočúva a vracia sa ku svojej milovanej žene,
práve vo chvíli, keď sa celkom nevysvetliteľne náhode podarí odlúčiť ju od neho ešte definitívnejšie.
V nasledujúcom zábere potom vidíme, ako vyhadzuje oknom horiacu jedľu, obrovský hospodársky nástroj,
arcibiskupa, žirafu a perie. To všetko sa deje vo chvíli, keď pozostalí z hradu Selligny prichádzajú
po zasneženom padajúcom moste. Gróf de Blangis je zrejme Ježiš Kristus. Túto poslednú epizódu
sprevádza pasadoble.
Okrem iných detailov vidíme ešte v tomto filme týraného slepca, zrazeného psa, syna, bezdôvodne zabitého otcom atd.
Bližšie informácie o tomto filme nájdete na
IMDb.com
Destino, 2003
Destino naštartoval priaťeľstvo medzi Waltom Disneym a Salvadorom Dalím, mal byť určeny ako časť
k filmu. Práca začala v roku 1946, a 15 sekúnd z metráže bolo aj vytvorených. Potom sa projekt
zanechal.
Hoci táto rozprávka nebola vyrobená pôvodnými spolupracovníkmi (Dalí a Walt Disney),
napriek tomu stále má ich víziu vzatú z ich javiskového príbehu. Toto je klasické Dalího
dielo zmixované so ženskou protagonistkou, ktorá má dobre známy Disneyho štýl. Krásny príbeh
s báječným a tak trocha tragickým koncom.
Destino bolo v roku 2004 nominované na Oscara za najlepší krátky animovaný film, vyhral
ďalšie 4 ceny.
Bližšie informácie o tomto filme nájdete na
IMDb.com
| |